Pochádza z roku 1648. Dal ho postaviť vtedajší podžupan Zemplínskej stolice Peter Sirmaj, ktorý ho ako jeden z najkrajších v stolici testamentárne určil za rodinné sídlo. Začiatkom i koncom 19. stor. bol prestavaný v klasicistickom a pseudogotickom slohu. Vo vstupnom vestibule sú pruské, v ostatných miestnostiach valené klenby s lunetami. Nad vchodom z nádvoria je umiestnený kamenný portál so sirmajovským erbom. Stavba stojí pravdepodobne na základoch hradu, spomínaného v 14. stor.

Má pôvodné gotické presbytérium. Spomína sa už v roku 1334 a neskôr, ako katolícky farský kostol s patrocíniom sv. Juraja. Od konca 16. stor. tu pôsobili kalvínski kazatelia, v polovici 17. stor. tu Sirmajovci založili evanjelický cirkevný zbor. Značnou prestavbou prešiel po veľkom požiari roku 1762. V interiéri je barokový oltár s kazateľnicou z 18. stor., krstiteľnica, organ z roku 1794 a náhrobné dosky a epitafy z rokov 1723 – 1776. Začiatkom 20. a 21. stor. bola uskutočnená rozsiahla rekonštrukcia veže. Jej súčasná výška je 34,4 metra.

Patrí medzi najvýznamnejšie zborníky slovenskej inštrumentálnej hudby z 1. pol. 18. stor. Rukopis pozostáva zo 134 strán. Obsahuje 377 úplných a 25 neúplných skladieb – hajdúske tance, mazúrky, polonézy, ľudové tance a úpravy tanečných piesní pre sólové husle. Zbierku našiel pravdepodobne v pozdišovskom kaštieli Karol S. B. Seredaj a v roku 1867 ju poslal Matici slovenskej. S názvom zbierky neoprávnene spojil meno pozdišovskej šľachtičnej Anny Sirmajovej, rodenej Kecerovej (1615 – 1695). Zbierka sa repertoárom viaže na rozhranie Liptova a Spiša.

Podpivničená jednopodlažná stavba pochádza z rokov 1698-1701. Dali ju postaviť Sirmajovci a slúžila ako dom pre služobníctvo. Od roku 1922 tu sídlil Pozdišovský obvodný notársky úrad, neskôr miestny národný výbor, materská škola a detské jasle. V súčasnosti je sídlom obecného úradu, ktorý stavbu v roku 2000 rekonštruoval. Rekonštrukcia časti interiéru sa uskutočnila v rokoch 2010 a 2011. V budove je zriadená pamätná izba obce. Na budove je umiestnená pamätná tabuľa vojakom Sovietskej armády, ktorí obec oslobodili 29. novembra 1944.

V evanjelickom kostole augsburského vyznania sa nachádza plastika Jana Amosa Komenského. Tento „učiteľ národov“ navštívil Pozdišovce v polovici 17. stor. počas cesty do Blatného Potoka (Sárospatak), kde mal za úlohu reformovať školstvo. V tomto období už v našej obci existovala štvortriedna protestantská škola (1646/7). Počas Komenského návštevy bol pozdišovským učiteľom Ján Lechnický (Lednický).