| A – B | Č – F | H – P | R – Z |
Narodil sa 8. decembra 1900 v Pozdišovciach. Za hrnčiara sa vyučil pri svojom otcovi Michalovi. Pracoval v domácej dielni. V roku 1924 vstúpil do obnoveného hrnčiarskeho cechu. Bol jeho posledným cechmajstrom. V roku 1947 sa zúčastnil odborného kurzu pre pozdišovských hrnčiarov, ktorý viedla prof. Júlia Horová-Kováčiková. Ešte v tom istom roku sa stal členom novozaloženého Hrnčiarskeho a predajného družstva. Od roku 1949 bol zároveň predsedom správy tohto družstva. Počas päťdesiatročnej práce za hrnčiarskym kruhom vyrábal pestrý sortiment výrobkov ozdobnej a úžitkovej keramiky – koršovy, haľvice, śerpenky, kvetináče, silky, taniere, misky a mliečniky. Zomrel 28. februára 1983 v Pozdišovciach.
Narodil sa 22. februára 1929 v Pozdišovciach. Za hrnčiarsky kruh sa dostal až po skončení povinnej školskej dochádzky. Bolo to počas druhej svetovej vojny u starého otca Jána Maguru. V roku 1947 sa prihlásil do kurzu, ktorý pre pozdišovských hrnčiarov pripravila a viedla popredná československá keramikárka prof. Júlia Horová-Kováčiková. V tom istom roku sa stal členom novozaloženého hrnčiarskeho družstva a postupne sa vypracoval medzi popredné osobnosti najstaršej hrnčiarskej dielne na Slovensku. Od šesťdesiatych rokov 20. stor. Pracoval aj s manželkou Annou, pochádzajúcou z hrnčiarskej rodiny Lukáčovcov, ktorá jeho výrobky maľovala. Na hrnčiarskom kruhu vytáčal náročné výrobky – taniere, haľvice a vázy. Napr. ním najvyššia vyrobená váza merala 120 centimetrov, najväčší koršov mal objem 15 litrov. Pozdišovskú dielňu reprezentoval na rôznych podujatiach. Zomrel 1. januára 2008 v Pozdišovciach.
Narodil sa 1. mája 1909 v Krompachoch. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Spišskej Novej Vsi, Prešove a Košiciach. Napriek zdravotným problémom ukončil teologické štúdiá a krátko účinkoval ako kaplán v Užhorode. V rokoch 1935-1942 pôsobil ako administrátor, resp. farár evanjelického cirkevného zboru v Pozdišovciach. Okrem pastorácie sa venoval literárnej tvorbe a osvetovej práci s mládežou, hlavne ochotníckemu divadlu. Mladí pod jeho vedením úspešne vystupovali aj okolitých dedinách. V Pozdišovciach napísal viaceré hry – Človek, ktorého zbili (1936), Diktátor (1938), Na konci cesty (1939), Mastný hrniec (1940) a knihu noviel Predposledný život. Tu začal písať aj známu hru Matka. V rokoch 1934-1949 napísal 12 hier, z ktorých 10 vyšlo tlačou. Po odchode z Pozdišoviec pracoval v Matici slovenskej v Martine, kde 15. decembra 1953 zomrel.
Narodil sa 17. januára 1931 v Súľove. Študoval na gymnáziu v Žiline a Slovenskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol inštalovaný roku 1954. v tom čase začínal svoju kňazskú dráhu v Pozdišovciach ako kaplán. Pôsobil tu však krátko. Od roku 1954 pôsobil v Prešove, Dačovom Lome, Poprade-Veľkej a neskôr v Kežmarku. Pracoval v zložitých podmienkach sledovaný vtedajšou ŠtB. Okrem pastorácie sa venoval poézii, výtvarnej tvorbe a zborovému spevu. Vydal zbierky Trpezlivosť a nádej (1992, 1995), Z výšin a hĺbok (1997), Smerovanie (2002) a iné. Ako výtvarník mal aj samostatné výstavy. V rokoch 1990-1992 bol poslancom Slovenskej národnej rady. Žije na odpočinku v Poprade.
Narodil sa 30. marca 1919 v Pozdišovciach. Povinnú školskú dochádzku absolvoval v rodisku. V mladosti slúžil na sirmajovskom majetku, neskôr pracoval ako robotník v michalovskej tehelni. V roku 1949 v Michalovciach úspešne absolvoval konkurz a stal sa tanečníkom novozaloženého folklórneho súboru SĽUK so sídlom v Bratislave. Ešte v tom istom roku účinkoval v pamätnom vystúpení pod Zvolenským hradom. Ako profesionálny tanečník v tomto poprednom umeleckom telese účinkoval takmer 25 rokov, potom pracoval ako administratívny pracovník. Vystupoval na všetkých kontinentoch s výnimkou Austrálie, okrem iného aj na svetových výstavách EXPO v Bruseli, Montreale, Ósake a iných významných podujatiach. Zomrel 4. mája 1987 v Bratislave.
Narodil sa 19. apríla 1929 v Novom Sade. Keď mal poldruha roka, zomrela mu matka. Keďže otec, ktorý bol advokátom v Novom Sade a Belehrade, sa stal vedúcou osobnosťou vojvodinských Slovákov, zakladateľom a prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii, dal syna na výchovu k starým rodičom a strýkovi do Kovačice, kde prežil detstvo. Počas vojny bola rodina prenasledovaná a otec zatknutý a odvedený do koncentračného tábora, kde zahynul (1942). Ján prišiel v roku 1946 do Československa, kde ukončil gymnaziálne štúdiá. V rokoch 1948-1953 absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdií tancoval v rokoch 1950-1953 v známom folklórnom súbore Lúčnica ako tanečník prvej generácie. Po ukončení štúdií nastúpil ako gynekológ do michalovskej nemocnice, kde odpracoval 40 rokov, ďalších 10 v Sobranciach. Od 80-tych rokov žil v Pozdišovciach. Zomrel 15. decembra 2012.