Narodil sa 25. júna 1926 v Pozdišovciach ako najmladší z 8 detí Juraja K. Vyrastal vo Vojčiciach. Pre kňazstvo sa rozhodol pred maturitou r. 1946. V apríli 1950 došlo k likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi, preto po zrušení seminára pracoval na výstavbe cementárne v Bystrom a ďalších miestach. Medzitým sa ukrýval pred príslušníkmi ŠtB, v septembri narukoval do PTP, kde slúžil až do konca roka 1953. 1. januára 1951 bol tajne vysvätený za gréckokatolíckeho kňaza rožňavským biskupom R. Pobožným. Po prepustení pracoval a ukrýval sa na viacerých miestach. R. 1958 ho štátne orgány chytili a odsúdili na viacročné väzenie (pracoval v bani) a zákaz pobytu na východnom Slovensku. Potom sa zamestnal v Plynostave Pardubice a naďalej pracoval v tajnej Cirkvi. R. 1968 sa podieľal na obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v ČSSR. Necelý rok pôsobil v Klenove, ďalších 21 rokov ako ceremoniár na biskupskom úrade v Prešove, v r. 1990-1993 bol správcom farnosti v Ďurďoši. Po rozdelení ČSFR r. 1993 bol riaditeľom novozriadeného gréckokatolíckeho biskupského vikariátu v Českej republike so sídlom v Prahe a po zriadení Pražského apoštolského exarchátu bol jeho generálnym vikárom. Od roku 1996 bol aj redaktorom exarchátneho spravodajcu Jedinym sercem. Roku 2003 ho pápež Ján Pavol II. menoval za pápežského preláta a o rok neskôr za pomocného pražského biskupa. Od r. 2007 je emeritným biskupom a žije v Prešove. Niekoľkokrát navštívil aj našu obec. V auguste 2005 tu odslúžil svoju primičnú sv. liturgiu. Zomrel 4. decembra 2019 v Prešove.

Narodil sa 4. decembra 1910 v Turnianskej Štiavničke. Študoval v Žiline a v Prahe. Publikoval už ako stredoškolák. Patrí k zakladateľom modernej slovenskej lyriky. Od roku 1936 pôsobil ako úradník v banke a ako redaktor Robotníckych novín. V rokoch 1938-1939 pôsobil ako podporučík Československej armády v Pozdišovciach. V tomto období sa jeho tvorba naplno rozvinula. Postupne vydal tieto zbierky: Hviezda (1937), Moja rodná (1939), Ozubený čas (1940), Puknutá váza (1942), Všetko je dobre tak (1942), Ave Eva (1943), Presila smútku (1946), Básne (1949), Na Stalina (1949), Za ten máj (1950), Javorový list (1953), Šipky a slnečnice (1958), Báseň, tvoje dielo (1960), Každý deň (1964), Len raz (1968) a posmrtne Prvé a posledné (1977). Pre deti a mládež napísal: Vtáčky (1951), Zvieratká (1951), Priamy smer do Tatier (1953), Janko Hraško (1960) a Našiel som nožík rybku (1963). Vydal aj esej Básnik o básnictve (1964). Publikoval vo viacerých periodikách. Zomrel 5. novembra 1975 v Bratislave.

Narodil sa 4. februára 1889 vo Zvolene. Po štvorročnej návšteve ľudovej školy v rodisku (1895-1899) študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1899-1907). po ukončení teologických štúdií v Bratislave (1907-1911) bol ordinovaný na kňaza. V rokoch 1911-1923 účinkoval v Roštári, Kukovej a Novom Klenovci (Podkarpatská Rus). V rokoch 1923-1932/3 pôsobil v Pozdišovciach ako zborový farár. Okrem toho bol aj poslancom miestnej samosprávy, kde pracoval ako predseda finančnej komisie. Po odchode z Pozdišoviec účinkoval v Očovej (1923-1945) a Zvolene (1945-1953). Na troch posledne spomínaných pôsobiskách účinkoval ako zemplínsky, resp. Zvolenský konsenior a senior. V rokoch 1953-1958 bol biskupom Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Prispieval do evanjelickej tlače. Zomrel 9. februára 1968 v Lovinobani.

Narodil sa 16. októbra 1912 vo Važci. Študoval na Teologickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1937 a 1938 pôsobil ako kaplán v Bratislave, 1938-1942 ako farár v Spišskej Novej Vsi, 1942-1947 v Pozdišovciach, 1947-1954 v Mysleniciach a 1954-1970 v Bratislave. V rokoch 1970-1990 bol generálnym biskupom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Od roku 1947 súčasne pôsobil aj ako pedagóg vo viacerých funkciách. Bol spoluzakladateľom a funkcionárom Kresťanskej mierovej konferencie, od roku 1975 jej viceprezidentom. Roku 1946 získal doktorát z teológie, v rokoch 1952-1958 a 1960-1969 bol dekanom Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty. Publikoval v náboženskej tlači, preložil Lutherov malý katechizmus a augsburské vyznanie viery. Bol členom Predsedníctva Československého mierového výboru, od roku 1963 Svetového luteránskeho zväzu a iných združení. Získal čestný doktorát viacerých európskych evanjelických bohosloveckých fakúlt a ďalšie ocenenia. Počas pôsobenia v Pozdišovciach sa zaslúžil o opravu vojnou poškodeného kostola. Zomrel 10. decembra 1990 v Bratislave.

Narodil sa 26. februára 1909 v Pozdišovciach. Za hrnčiarsky kruh sadol už ako 12-ročný, aby nahradil otca, ktorý sa vrátil z prvej svetovej vojny s podlomeným zdravím. Svojou usilovnosťou a húževnatosťou sa už počas druhej svetovej vojny vypracoval medzi popredné hrnčiarske osobnosti. Po vojne vstúpil do výrobného a predajného družstva Svojráz. Presadil sa aj v medzinárodnom meradle. V roku 1953 získal ocenenie v podobe 3. miesta na hrnčiarskej súťaži v rámci Medzinárodného svetového festivalu mládeže v Bukurešti. Nové technické možnosti v polovici 20. stor. využil na vytvorenie približne 200 vzorov a záchranu hrnčiarskeho družstva, ktorému hrozil úpadok. Koncom 60-tych rokov si zriadil vlastnú rodinnú dielňu. Jeho keramika sa vyznačovala svojráznou farebnosťou s bohatým dekorom. Jeho výrobky obdivovali návštevníci svetových výstav v Bruseli, Montreale, taktiež v USA, Japonsku, bývalom Sovietskom zväze, Francúzsku, Nemecku, Austrálii a inde. Zomrel 2. apríla 1995 v Pozdišovciach.