Osobnosti
A – B Č – F H – P R – Z
  Michal RUSNAK (1921 – 2003)
  gréckokatolícky biskup
 

Pôvodným priezviskom Rusnačok. Narodil sa 21. augusta 1921 v Beaverdalle, štát Pensylvánia v USA slovenským rodičom. Otec pochádzal z Pozdišoviec, matka z Trhovišťa. Počas veľkej hospodárskej krízy v 30-tych rokoch 20. stor. sa matka s deťmi vrátila do Pozdišoviec, kde absolvoval povinnú školskú dochádzku. Po jej skončení vstúpil do michalovskej rehole redemptoristov, kde sa pripravoval na kňazské povolanie. Teologické a filozofické štúdiá ukončil v Bratislave a Obořišti. Kňazskú vysviacku prijal 4. júla 1949 z rúk biskupa Pavla P. Gojdiča, 11. júla slúžil v Pozdišovciach primičnú liturgiu. V roku 1950 počas prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi bol väznený, o rok neskôr ako občanovi USA sa mu podarilo dostať do Ameriky. Od roku 1952 pôsobil v Kanade, kde zakladal slovenské farnosti a vydával náboženskú tlač. Roku 1964 bol menovaný za pomocného biskupa Izidora Boreckého, roku 1981 bol menovaný za prvého eparchu novozriadenej Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte, kde sa mu podarilo vybudovať katedrálny chrám. Zomrel 16. januára 2003 v Toronte.
     
  Karol Samuel Benjamín SEREDAJ (1812 – 1894)
  kantor-učiteľ, ľudovo-výchovný pracovník, štúrovec
 
Narodil sa 30. januára 1812 v Sabinove. V roku 1832 absolvoval štúdium na evanjelickom kolégiu v Prešove. Do Pozdišoviec prišiel ako evanjelický kantor-učiteľ roku 1833 a v rokoch 1835-1839 tu pôsobil súčasne s evanjelickým kaplánom Jonášom Záborským. Po nadviazaní kontaktov s ďalšími vzdelancami sa Pozdišovce stali strediskom národného života na Zemplíne. Tu začal prácu na vlastných učebných textoch, ktorými rozširoval úzko vymedzený okruh učiva cirkevnej školy. V rokoch 1839-1854 pôsobil vo Vrbici (časť Liptovského Mikuláša) pri Michalovi Miloslavovi Hodžovi. V máji 1854 sa opäť vrátil do Pozdišoviec, kde učil do roku 1878. v roku 1867 zaslal Matici slovenskej vzácnu huobnú pamiatku, ktorú nazval „Nápevy starých slovenských zpjevanek od urozené Anny Szirmay, rozené Keczer 1625-1630“. Bol posledným učiteľom vyučujúcim pred silnejúcou maďarizáciou po slovensky. Uhorská vláda ho pustila do výslužby bez penzie. Zomrel 19. novembra 1894 v Pozdišovciach.
     
  Andrej SIRMAJ (1656 – 1723)
  krajinský a vojenský hodnostár
 
Narodil sa 23. júna 1656 v Pozdišovciach ako syn podžupana Zemplínskej stolice Petra Sirmaja. Žil v čase vojenských i náboženských nepokojoch. Bol prívržencom Tokolyho povstania. V roku 1682 dobyl Košice, začo dostal hodnosť radcu Spišskej komory a veliteľa povstaleckého delostrelectva. Roku 1690 bol županom Zemplínskej stolice, neskôr hornouhorským komorským pokladníkom. Pripojil sa k povstaniu Františka II. Rákociho. V rokoch 1704-1711 bol podžupanom Zemplínskej stolice. Je autorom opisu dobytia Košíc a obšírneho denníka o udalostiach vo vtedajšom Uhorsku. Úmerne jeho zásluhám pribúdali nielen funkcie, ale aj majetky. Patril k najbohatším zemplínskym šľachticom. Sirmajovci v tom čase vlastnili v 43 dedinách 3 mlyny, 5 krčiem, 118 poddanských a 9 želiarskych rodín, 37 nájomníkov a 25 remeselníkov. Zamestnával 2 správcov, sluhov, kuchárov, komorné a učiteľov. Zomrel roku 1723, o čom svedčí nápis na kamennej tabuli v pozdišovskom evanjelickom kostole.
     
  Peter SIRMAJ (1608 – 1658)
  krajinský hodnostár, podžupan Zemplínskej stolice
 
Narodil sa v roku 1608. V Pozdišovciach získal majetky v roku 1640. O štyri roky neskôr bol stoličným notárom. Na sneme v roku 1646 ho zvolili za podžupana Zemplínskej stolice. Funkciu vykonával do roku 1656. Ako zastupujúci župan za pomoci hydraulikov z Belgicka a Benátok dal regulovať tok Tisy, aby neohrozovala záplavami hrad Tokaj. V roku 1647 sa zastupoval Zemplínsku stolicu na sneme v Bratislave, kde sa riešilo obnovenie náboženského výkonu evanjelických cirkví. V roku 1648 dal v Pozdišovciach postaviť kaštieľ a určil ho za rodinné sídlo. Od roku 1656 bol prísediacim kráľovskej súdnej tabuly. Ešte v tom istom roku sa podieľal na obnove kalvínskeho náboženstva v Užskej stolici. Pravdepodobne v roku 1654 založil v Pozdišovciach evanjelický cirkevný zbor. Zomrel 30. decmbra 1658 v Pozdišovciach.
     
  Jonáš ZÁBORSKÝ (1812-1876)
  evanjelický kňaz, dramatik
 
Narodil sa 3. februára 1812 v Záborí pri Martine. Po štúdiách v Necpaloch, Kežmarku a Prešove pôsobil v rokoch 1835-1839 ako evanjelický kaplán v Pozdišovciach. Počas pôsobenia na „stratenej varte Slovenska“, ako Pozdišovce nazývali štúrovci, napísal známu ódu Na Slováku, odu Na Hollého a iné diela. V Pozdišovciach zozbieral aj pôvodné a preložené Bájky a podklady pre neskoršie vydanie knihy o východoslovenskom roľníckom povstaní pod názvom Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Venoval sa aj štúdiu a na pozdišovskej fare si zriadil pomerne veľkú knižnicu. Zdokonaľoval sa aj v jazykoch, hlavne poľštine, gréčtine a ďalších. V rokoch 1839 a 1840 študoval na univerzite v Halle, dva roky pôsobil ako farár v Rankovciach. V roku 1842 konvertoval na katolicizmus. Ako katolícky kňaz pôsobil v Košiciach, Viedni a Župčanoch, kde 23. januára 1876 zomrel.